HISTORICKÉ PAMIATKY
Vďaka strategickej polohe mesta Trenčín na križovatke obchodných ciest medzi troma karpatskými priesmykmi je mesto oddávna významým centrom celého stredného považia. Najstaršie archeologické nálezy dokazujú prítomnosť človeka v Trenčíne už pred 200 000 rokmi - v praveku. Staroveké osídlenie reprezentuje sídelná lokalita Maďarovskej kultúry z 2. tisícročia pred n. l. z obdobia mladšej doby bronzovej na hradnej skale a pozostatky sídliska Lužickej kultúry z neskorej doby bronzovej z prelomu 2. a 1. tisícročia pred n.l. na hradnej skale a v priľahlej časti Breziny.
Trenčiansky hrad
Trenčiansky hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a tvorí dominantu mesta Trenčín. Na mieste dnešného hradu stála v predrománskom období rotunda a v období Veľkej Moravy hradisko, ktoré neskôr nadobudlo význam dôležitého a mocného kráľovského hradu. Najznámejším majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, pán Váhu a Tatier.
V piestoroch Trenčianskeho hradu sú umiestnené viaceré stále alebo dočasné expozície Trenčianskeho múzea. V lete hrad i podhradie ožívajú rytierskymi turnajmi a na prelome júla a agusta historickými slávnosťami, ktoré priťahujú záujem návštevníkov.
RÍMSKY NÁPIS na hradnej skale
Rímsky nápis z roku 179 po Kr. vytesaný do hradného brala predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. Nápis na hradnej skale na pamiatku víťazstva nad germánskymi Kvádmi v preklade znamená: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“ Rímsky nápis je možné vidieť len z reštaurácie alebo z terasy Hotela Elizabeth (bývalý hotel Tatra).
Farské schody a socha sv. Jána Nepomuckého
Kryté renesančné Farské schody boli postavené v roku 1568 a zohrávali dôležitú funkciu pri zabezpečovaní obrany mesta - tvorili obrannú komunikáciu. Po tejto komunikácii nastupovali členovia mestských remeselníckych cechov k obrane mestských hradieb v farské schodyúseku od Karnera sv. Michala po Trenčiansky hrad. Súčasne slúžili ako prístupová cesta k mestskej zbrojnici postavenej v roku 1565 vedľa karnera.
Pri požiaroch Trenčína v roku 1708, 1790 a 1886 boli schody poškodené, ale následne vždy opravené. Ľavá časť schodiska je otvorená arkádami, cez ktoré prúdi denné svetlo. V súčasnosti slúžia schody širokej verejnosti - spájajú stred mesta s areálom Farského kostola, hradom i lesoparkom Brezina, ktorý bol vysadený v polovici 19. storočia. Farské schody sú otvorené denne od 6.00 do 20.00 hod. a nájdete na konci Farskej ulice.
Farský kostol Narodenia Panny Márie
Farský kostol Narodenia Panny Márie patrí medzi najhodnotnejšie a súčasne najstaršie sakrálne objekty v meste. Spolu s karnerom, mestskou farou a bývalou zbrojnicou patrí do komplexu Mariánskeho vŕšku „Marienberg“, ktorý ako súčasť mestského opevnenia chránil prístupovú cestu na hrad. Kostol bol postavený v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia ako bazilika s troma loďami, jednoduchým rovným zakončením a predsunutou vežou na západnej strane.
Katov dom
Katov dom je jedinou zachovanou stavbou tohto typu v Trenčíne, ktorá nebola výrazne narušená neskoršími prestavbami. Pravdepodobne existoval ako kamenný dom už v roku 1607. Reprezentuje charakteristický meštiansky dom s okružnou drevenou pavlačou, v ktorom boli umiestnené obytné priestory, hospodársko-výrobná časť a čierna kuchyňa.
Mestská veža
Dolná brána, dnes nazývaná aj Mestská veža bola postavená ako súčasť mestského opevnenia zrejme začiatkom 15. storočia. Už od vrcholného stredoveku slúži ako západný vstup na hlavné, Mierové námestie. Gotická veža mestskej brány a jej prejazd je zaklenutý lomeným gotickým oblúkom. Pôvodna brána bola iba dvojpodlažná, postavená na štvorcovom základe. Neskôr bola prestavaná, zvýšená a zosilnená vybudovaním polkruhového barbakanu s menšou predsunutou baštou, do ktorého sa vstupovalo padacím mostom. Veža bola postupne nadstavená do osembokého pôdorysu na súčasných šesť podlaží a 32 metrov.